VZPOMÍNKA: 70 let od rozsudků pro „agenty“ Zelené internacionály

Josef Kepka se do vlasti vrátil jako americký agent a byl jako jediný z obžalovaných popraven

Proces s agentmi Zelenej internacionály, ktorý prebiehal na jar 1952, bol akousi pravicovou obdobou procesu s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike, tiež známym ako proces s Miladou Horákovou a spol. Pôvodne mal byť proces zameraný na zdiskreditovanie bývalých členov Republikánskej, resp. agrárnej strany, ktorá  disponovala  veľkou voličskou základňou na vidieku. Až neskôr, počas vypočúvania obvinených, skrsol nápad napojiť ich na Zelenú internacionálu, čím mal proces nadobudnúť medzinárodný rozsah.

Celkovo bolo v rámci procesu so Zelenou internacionálou odsúdených 61 osôb. Medzi týmito osobami boli bývalí agrárnici, osoby, ktoré pomáhali v ilegálnom prekročení hraníc, ale aj katolícki spisovatelia. Podobne ako proces s Miladou Horákovou a spol. bol aj proces so Zelenou internacionálou rozdelený na niekoľko častí. Na základe tejto koncepcie počítala štátna prokuratúra okrem hlavného procesu v Prahe s krajskými procesmi v Brne, Ústí na Labem, Olomouci a Jihlave. Hlavný proces v Prahe prebiehal v dňoch 23. až 26. apríla 1952. Pražský proces, teda proces s protištátnou skupinou Josef Kepka a spol., začal v stredu 23. apríla 1952. Jeho cieľom bolo vykresliť obžalovaných ako členov protištátneho sprisahania riadeného zo Spojených štátov amerických. Išlo o osem osôb, prevažne agrárnikov aktívnych za prvej republiky, a dvoch katolíckych spisovateľov, ktorí boli obviňovaní z velezrady, vyzvedačstva, sabotáže socializmu a zo snahy o nastolenie fašizmu. Práve označovanie obžalovaných ako agrofašistov malo najväčšiu váhu. 23. apríla pred Štátny súd predstúpilo týchto osem osôb: Josef Kepka – bývalý profesor obchodnej školy v Budyni nad Ohří, František Topol – bývalý bankový úradník, Antonín Chloupek – bývalý poslanec agrárnej strany (Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu – pozn. aut.), Dr. Ing. Otakar Čapek – bývalý veľkostatkár, Vilém Knebort – bývalý poslanec za stranu Národního sjednocení napojený na živnostenské kruhy, Dr. Vlastimil Klíma – bývalý poslanec za stranu Národního sjednocení z Československé národní demokracie, Josef Kostohryz – básnik a prekladateľ a Dr. Václav Renč – básnik a bývalý režisér Národného divadla v Brne.


Nahoře agrární poslanec Antonín Chloupek, dole historik Zdeněk Kalista

Brnianský proces, ktorý sa konal v dňoch 2.–4 . júla 1952, býva často vnímaný ako útok na nekomunistickú literatúru. Bol prevažne zameraný na katolíckych spisovateľov a predstaviteľov ruralizmu, ktorí svojou literárnou tvorbou a príspevkami dávali jasne najavo svoj odpor ku komunistickému režimu. Pretože svojimi „nevhodnými“ názormi boli schopní ovplyvniť väčšie masy, po nástupe komunistov k moci bolo potrebné ich vplyv potlačiť. V rámci procesu nazývaného tiež ako Prokůpek a spol. bolo celkom odsúdených 15 osôb. Obvinení boli súdení pre trestný čin velezrady a vyzvedačstva. Išlo o Václava Prokůpka, Stanislava Berounského, Oldřicha Albrechta, Ladislava Jehličku, Bedřicha Fučíka, Miloslava Skácela, Ladislava Karhana, Zdeňka Kalistu, Josefa Knapa, Ladislava Kuncířa, Františka Křelinu, Jana Zahradníčka, Václava Hovězáka, Františka Kadrnku a Jana Langara. V obžalobe sa hovorí o snahe Vatikánu (teda Čiernej internacionály) vytvoriť piatu kolónu v Československu. Túto piatu kolónu mali tvoriť vyššie vymenovaní spisovatelia. Ich cieľom malo byť zvrhnutie ľudovo-demokratického režimu, nastolenie fašizmu a pripojenie Československa do Stredoeurópskej federácie pod patronátom Vatikánu. Pretože bola spolupráca s Vatikánom odhalená, boli obvinení nútení hľadať nových spojencov, a tak sa mali pripojiť k Zelenej internacionále. Pôvodne mal byť do čela skupiny súdenej v Brne postavený Josef Kostohryz. Vzhľadom na to, že Kostohryz bol súdený v hlavnom procese v Prahe, vedúcou postavou sa stal Václav Prokůpek. Aj napriek tomu však v procese zohral Kostohryz pomerne dôležitú úlohu. Bol to práve on, kto mal zabezpečiť napojenie na Zelenú internacionálu. Rozsudok v prípade procesu Prokůpek a spol. bol vynesený 4. júla 1952. Štátny súd v Brne uznal všetkých pätnástich obžalovaných vinnými z trestného činu velezrady. Obvinení Albrecht, Jehlička a Karhan boli odsúdení aj pre trestný čin vyzvedačstva. Na základe rozsudku bol Václav Prokůpek odsúdený na 22 rokov, Stanislav Berounský na 20 rokov, Oldřich Albrecht na 20 rokov, Ladislav Jehlička na 14 rokov, Bedřich Fučík na 15 rokov, Miloslav Skácal na 17 rokov, Ladislav Karhan na 18 rokov, Zdeněk Kalista na 15 rokov, Josef Knap na 11 rokov, Ladislav Kuncíř na 10 rokov, František Křelina na 12 rokov, Jan Zahradníček na 13 rokov, Václav Hovězák na 17 rokov, František Kadrnka na 5 rokov a Jan Langar na 7 rokov odňatia slobody. Všetkým obvineným prepadol majetok v prospech štátu a boli zbavení občianskych práv.

Dva hlavné procesy, teda proces v Prahe a Brne, dopĺňali menšie okresné procesy. Takýto proces prebehol 25.–27.  júna 1952 v priestoroch  Severočeských chemických závodov v Ústí nad Labem. V rámci ústeckého procesu bolo odsúdených celkovo 10 osôb spájaných s osobou Josefa Kepku, ktorý mal byť napojený na Zelenú internacionálu. Obžalovaní pochádzali väčšinou z oblasti Roudnicka a Lovosicka. Boli obžalovaní zo sabotáže zakladania JRD, neplnenia predpísaných dodávok a celkového sabotovania výstavby socializmu na vidieku. Proces v Ústí nad Labem odsúdil všetkých 10 osôb, pričom Václav Tlustý ako jediný z tejto skupiny  dostal trest smrti. Celý proces, aj s čiastkovými procesmi, ktoré sa konali na krajskej úrovni, prebiehal podľa prísne stanoveného a detailne premysleného plánu. Kým sa pražský proces sústredil na špionáž a diverziu na vidieku, brniansky proces poukazoval na kultúrnu sabotáž obnovy vidieka, na ktorej sa mali podieľať katolícki spisovatelia.

Nahoře básník Jan Zahradníček a dole spisovatel Josef Knap

V druhej polovici 50. rokov, začali podávať jednotlivý odsúdení žiadosti o prešetrenie nezákonností, ktorých sa vyšetrovatelia dopúšťali. Vďaka čomu došlo k zníženiu trestov jednotlivých väzňov. Už v roku 1955 bol napr. na slobodu prepustený ako prvý Josef Knap, súdený v procese v Brne. Našli sa však aj taký, ktorý rovnaké šťastie nemali. Jan Zahradníček síce dosiahol, aby jeho trestné konanie bolo prerokované, a dosiahol aj zníženie trestu z trinástich rokov na deväť,  jeho pôvodný zámer sa však nenaplnil. V čase podania žiadosti o prerokovanie si Zahradníček polovicu 9-ročného trestu už odpykal, preto mal reálnu šancu na podmienečné prepustenie. Udalosti v októbri 1956 v Maďarsku mu však skrížili cestu. Režim opätovne zostril svoje represívne metódy a Jana Zahradníček nielenže nebol podmienečne prepustený, ale bol aj presunutý do väzenia v Leopoldove.

Okrem revízií jednotlivých procesov sa začali postupne od druhej polovice 50. rokov uplatňovať i rozsiahle amnestie. Väčšina odsúdených  tak bola po dlhých deviatich rokoch strávených vo väzení v rámci amnestie z 9. mája 1960 prepustená. Niektorí z nich, ako napr. Chloupek či Knebort, sa však tejto šťastnej chvíle nedožili. Prepustené neboli ani osoby, ktoré boli označené ako vedúce v jednotlivých skupinách. Topol, Čapek, Kostohryz, Renč, Berounsky a Prokůpek teda zostávali naďalej vo väzení. Mnohí z prepustených sa po svojom prepustení chopili šance a usilovali o obnovu súdnych procesov. Ich cieľom bolo dosiahnuť rehabilitáciu, teda očistenie svojho mena. Začiatkom roku 1966 podal Dr. Vlastimil Klíma žiadosť o obnovenie procesu. Hlavné pojednávanie sa uskutočnili v dňoch 27.-28. februára 1967 na Krajskom súde v Prahe. O revíziu súdneho procesu v 60. rokoch požiadali aj odsúdení v brnianskom procese. Väčšina z nich bola v rámci amnestie v roku 1960 prepustená. Napokon príchod vojsk Varšavskej zmluvy tieto ich snahy úplne zničil. Nastupujúca normalizácia vonkoncom nedávala priestor na riadne obnovenie súdneho procesu. Nezostávalo im teda nič iné, ako čakať. Konečnej rehabilitácie sa dočkali až po roku 1989, teda po zmene režimu.

Poslanec Vlastimil Klíma / 6x foto Archiv bezpečnostních složek

Připravila Mgr. Barbara Bothová

Více zde: PETR ANEV: Procesy s údajnými přisluhovači Zelené internacionály