ROZHOVOR: Jerguš Sivoš o slovenském Ústavu pamäti národa
Návrat Ústavu pro studium totalitních režimů mezi členy Platformy evropské paměti a svědomí v listopadu tohoto roku vyvolal víceméně okamžitou reakci ze strany jednotlivých paměťových i dalších institucí ze zahraničí. Došlo už i na první osobní pracovní návštěvy a setkání a projednání vzájemné spolupráce. Mezi prvními jsme u nás v Ústavu přivítali delegaci ze slovenského Ústavu pamäti národa, jehož předsedu Správní rady Jerguša Sivoša, PhD. jsme při této příležitosti vyzpovídali:
Pane Sivoši, vaše i naše instituce mají z historického hlediska pro zkoumání minulosti podobné výchozí pozice. Jakými konkrétními úkoly se zabýváte?
Ústav pamäti národa sa venuje obdobiu neslobody, ktoré je zákonom o pamäti národa stanovené od 18. apríla 1939, kedy boli po vzniku slovenského štátu prijaté prvé protižidovské nariadenia, do 31. decembra 1989, teda do obdobia transformačných zmien súvisiacich s pádom komunistického režimu. Ústav pamäti národa spravuje písomnosti bezpečnostných zložiek, spracúva ich a sprístupňuje odbornej i laickej verejnosti. Metódou Oral History zachytáva spomienky svedkov obdobia neslobody, najmä obetí širokej škály štátom riadených perzekúcií. Mapuje mocenský aj bezpečnostný aparát nedemokratických režimov a na základe výskumu vytvára zoznamy ich obetí. Formou publikácií, výstav, konferencií, dokumentárnych filmov a webových prezentácií zverejňuje výsledky svojej výskumnej a dokumentačnej činnosti v oblastiach politickej represie, odboja a odporu voči nedemokratickým režimom. Na rozdiel od Ústavu pro studium totalitních režimů priznáva Ústav pamäti národa štatúty účastníka a veterána protikomunistického obdobia, pripravoval tiež podklady pre odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, čo sa malo prejaviť znížením ich dôchodkov. Táto úloha je však v súčasnosti pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Kdy byl Ústav pamäti národa na Slovensku založen, jaký je jeho statut a kolik zaměstnává historiků?
Ústav pamäti národa oslávil 28. septembra 2022 okrúhle dvadsiate výročie svojho vzniku. V ten deň vošiel do účinnosti zákon o pamäti národa, na základe ktorého Ústav vznikol a funguje. Samotnú činnosť Ústav začal 1. mája 2003. Ústav je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, pričom spadá pod kontrolu parlamentu. Aktuálne sa vedeckej a dokumentačnej činnosti venuje 22 zamestnancov.
ÚSTR v Česku se od svého vzniku potýká se silnými politickými tlaky a až tendencí ji zrušit. Jak je na tom v tomto směru vaše instituce na Slovensku?
Na Slovensku v minulosti boli politické iniciatívy na zrušenie Ústavu pamäti národa, nenašli však podporu v spektre relevantných politických strán. V súčasnosti vnímame zo strany vlády Slovenskej republiky pozitívne signály a konkrétne opatrenia naznačujúce podporu našej inštitúcie.
V Česku se v posledních letech objevuje ve velké míře jakési zlehčování života v komunistickém totalitním režimu. Probíhá podobný revizionismus také na Slovensku?
Na Slovensku skôr vnímam menší záujem mladých ľudí o dejiny 20. storočia a spomienkový optimizmus tých, ktorí zažili komunizmus v produktívnom veku, ale aj snahu niektorých politikov obhajovať pomery pred rokom 1989. Tieto postoje potvrdzujú nevyhnutnosť existencie inštitúcií, akými sú Ústav pamäti národa a Ústav pro studium totalitních režimů, vrátane ich osvetovej a vzdelávacej činnosti. Práve minulosťou nezaťažená mladá generácia, s prístupom k tzv. alternatívnym zdrojom informácií, potrebuje dostávať komplexné informácie o realite života v nedemokratickej spoločnosti.
Naše národy mají k sobě hodně blízko. Jakou si představujete spolupráci mezi Ústavom pamäti národa a Ústavem pro studium totalitních režimů?
Spolupráca medzi našimi inštitúciami prebieha od vzniku ÚSTR kontinuálne. Vzhľadom na spoločnú minulosť a delimitáciu archívnych dokumentov pri rozdelení Československa ako absolútne nevyhnutné považujem možnosť vzájomného štúdia spravovaných dokumentov. V tejto oblasti máme výborné skúsenosti s Archívom bezpečnostných zložiek, kde sa nachádza aj množstvo slovacík. Naša vzájomná spolupráca je potrebná aj v oblasti vedeckej a osvetovej činnosti, či už v rámci spoluorganizovania podujatí, alebo podporou aktívnej účasti pracovníkov na nich. Pre obe inštitúcie ako dôležitú vidím aj výmenu skúseností v oblasti špecifických agend – III. odboja a nezaslúžených benefitov v prípade návratu tejto agendy na Slovensku a jej schválenia v Českej republike.
Děkujeme za rozhovor.
Připravil MARTIN VACEK
