OHLÉDNUTÍ: Martin Gabčo o protikomunistickém odboji v Nitře

(16. 6. 2023) – Již pojedenácté letos proběhla v Českých Budějovicích odborná konference, na jejímž pořádání s Jihočeským muzeum v Českých Budějovicích a Státním oblastním archivem v Třeboni spolupracuje i Ústav pro studium totalitních režimů. Letošní ročník se konal na téma Národní výbory 1945-1990: Orgány státní moci, nebo mocenský nástroj politiky KSČ? Jak název napovídá, konference byla tematicky zaměřena na problematiku národních výborů všech stupňů v rámci politického systému a politického, společenského a hospodářského života Československa na úrovni regionální i centrální. Na konferenci vystoupil s příspěvkem také Mgr. Martin Gabčo, PhD. ze slovenského Ústavu pamäti národa (Oddelenie účastníkov a veteránov protikomunistického odboja). S jeho svolením z něj přinášíme následující ukázku:

Protikomunistický odboj proti orgánom štátnej správy. Na príklade konfrontácie skupiny Mladá garda slobody s pôdohospodárskym referátom Jednotného národného výboru v Nitre v roku 1952

V priebehu rokov 1951–1952 v československom poľnohospodárstve kulminoval tlak komunistického režimu. So zámerom maximálne urýchliť socializáciu vidieka naberali na razancii dva kľúčové procesy: likvidácia súkromnej malovýroby a uskutočňovanie nútenej kolektivizácie. Združstevňovanie prebiehalo podľa sovietskeho vzoru, a to so zámerom vybudovať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu. Pretváranie vidieckych spoločenstiev, uskutočňované s cieľom dosiahnuť vstup majiteľov roľníckych usadlostí do zakladaných Jednotných roľníckych družstiev (JRD), prebiehalo v zásadnom rozpore s oficiálne hlásaným princípom dobrovoľnosti. V praxi znamenalo neúmerne sa navyšujúce dodávkové povinnosti, účelové znevýhodňovanie zámožnejších roľníkov a udeľovanie kumulatívnych trestov trestnými komisiami národných výborov. Pre roľníkov bola perspektíva straty po generácie vlastnenej pôdy a dobytka mimoriadne citlivo prežívanou hrozbou, ktorá sa v mnohých prípadoch stala nakoniec aj reálne prežitou skúsenosťou. Opatrenia vedúce k likvidácii súkromného sektora v kombinácii so všadeprítomným administratívnym tlakom na plnenie štátneho plánu poľnohospodárskej výroby logicky viedli k rezistentnej reakcii konkrétnych občanov. Môžeme hovoriť o širokej škále prejavov protestu v rôznych podobách.

Národné výbory a protikomunistická rezistencia

Ostrie protikomunistickej rezistencie prirodzene mierilo proti predstaviteľom národných výborov všetkých stupňov. Logicky to vyplývalo zo skutočnosti, že ako zamestnanci orgánov štátnej moci a správy v okruhu svojej pôsobnosti realizovali komunistickú politiku. Otvorený odboj proti predstaviteľom národných výborov, zodpovedným za riadenie poľnohospodárskeho sektoru, je evidentný v prípade lokálne existujúcej odbojovej protikomunistickej skupiny Mladá garda slobodyJej základ z personálneho hľadiska tvorili štyria obyvatelia Dražoviec. V 50. rokoch 20. storočia sa jednalo o samostatnú obec, ktorá sa v roku 1975 stala súčasťou mesta Nitra. K odhaleniu charakteru aktivít skupinky došlo agentúrnou cestou v októbri roku 1953. Krajský súd v Nitre dňa 1. júna 1954 v rámci skupiny „Matej Kováč a spol.“ odsúdil siedmych obžalovaných za združovanie proti republike a neoznámenie vedomosti o existencii skupiny na rôzne dlhé tresty väzenia, a to v rozmedzí od osem mesiacov až po tri a pol roka.

Skúmaná odbojová činnosť nadobudla reálne kontúry v podobe dvoch druhov letákov, ktoré boli rozhodené v marci až máji 1952 v priestore trojuholníka blízkych obcí Dražovce-Zbehy- Čakajovce (okolie Nitry). Letáky skoncipoval a rozmnožil predovšetkým úradník okresného spotrebného družstva Jednota Zlaté Moravce Milan Mada. Na margo uvedených písomností môžeme konštatovať, že išlo o jednostranové dokumenty rozmnožené cyklostylom v desiatkach exemplárov. Pozoruhodné sú svojim posolstvom, nakoľko deklarovali ambíciu založiť odbojovú organizáciu Mladá garda slobody. Tá mala zastrešovať ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Vítaní boli všetci občania ochotní aktívne bojovať proti komunistickému porušovaniu ľudských a občianskych práv a slobôd. Hnutie malo súčasne konfrontovať dobovú propagandu režimu s informáciami pochádzajúcimi zo spravodajských relácií československého vysielania rozhlasu Slobodná Európa.

Dopis Mladej gardy slobody vedúcemu družstevného oddelenia

Okrem produkcie protirežimových letákov bol nesúhlas s komunizmom v prípade predmetnej skupiny vyjadrený aj ďalšou aktivitou. V máji 1952 obdržal vedúci družstevného oddelenia IX. pôdohospodárskeho referátu Jednotného národného výboru v Nitre Pavol Molnár od Mladej gardy slobody dopis. V ňom bola tomuto funkcionárovi predovšetkým vytýkaná aktívna činnosť v prospech zakladania družstiev. Autori listu ho vyzývali, aby sa namiesto práce pre režim zapojil do zápasu proti nemu v zmysle konkrétneho hesla „Preč s komunizmom, preč s otroctvom – my chceme byť slobodní.“ Rovnako ako pri letákoch Mladej gardy slobody, aj v prípade tohto listu je evidentným dôraz na autormi zjavne očakávaný kolaps komunistického režimu v Československu v dôsledku predpokladaného nového svetového vojnového konfliktu. Z tohto dôvodu mali uskutočňovatelia komunistickej politiky svoju činnosť včas prehodnotiť: „…vidíte jasne, že Vaše panovanie sa kráti každým dňom, každou hodinou až naraz príde Váš zánik ani sa nenazdáte, ale potom bude už neskoro ľutovať a sa zachraňovať.“ Na začiatku 50. rokov nádej spočívajúca v predpoklade oslobodenia krajín strednej a východnej Európy spod sovietskej nadvlády vojenským zásahom Západu protagonistom protikomunistického odboja poskytovala konkrétnu perspektívu a motiváciu k praktickým pokusom o vytvorenie odbojových organizácií. Tie mali zvrhnutie totality svojimi rezistentnými aktivitami urýchliť.


Dopis Mladé gardy svobody na Jednotný národní výbor v Nitře (zdroj: Archív Ústavu pamäti národa, fond KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 2124, skup. vyš. spis „Matej Kováč a spol.“, list pag. 16.)

List bol podpísaný dvojicou pre nezasväteného čitateľa nezrozumiteľných skratiek: MGS (Mladá garda slobody)MBPKT (Mladí bojovníci proti komunistickému teroru). Identita autorov dopisu bola zistená počas vyšetrovania prípadu. Text skoncipoval a na písacom stroji napísal opäť Milan Mada, a to v spolupráci s bývalým členom Demokratickej strany Matejom Kováčom, ktorý sa v domovskej obci otvorene kriticky vyjadroval proti prebiehajúcej agitácii za založenie JRD. Milan Mada pochádzal z roľníckej rodiny, príslušníci ktorej pokračovali aj v rokoch 1952-1953 v súkromnom hospodárení. Bol tak svedkom poľnohospodárskej politiky komunistickej strany a jej konkrétnych opatrení.

V záujme prehľadnosti je potrebné poznamenať, že Jednotný národný výbor (JNV) v Nitre, podriadený nitrianskemu Krajskému národnému výboru, v rokoch 1949-1954 na základe ustanovení zákona č. 142/1949 Zb. o výkone ľudovej správy vykonával pôsobnosť okresného národného výboru na území nitrianskeho okresu a miestneho národného výboru na území mesta svojho sídla. IX. pôdohospodársky referát JNV zastrešoval výkon štátnej správy na poľnohospodárskom úseku.

Články Pavla Molnára na stránkach okresných roľníckych novín Slobodný roľník

Bezprostredným podnetom ku skoncipovaniu varovného dopisu pre Pavla Molnára bol jeho príspevok v okresných roľníckych novinách Slobodný roľník. Išlo o článok, ktorý pod názvom „Aj vo Veľkom Cetíne sú svedomití roľníci“ propagoval zakladanie družstiev. Autora tohto textu list Mladej gardy slobody charakterizoval ako „naháňača roľníkov do otroctva“. Slobodný roľník od apríla 1952 predstavoval priamy agitačný nástroj IX. pôdohospodárskeho oddelenia nitrianskeho JNV, kde Pavol Molnár v danom období pôsobil. Smerom k roľníckej verejnosti predmetné periodikum propagovalo aktuálne priority komunistickej poľnohospodárskej politiky. Otvorenej, bezohľadnej a adresnej kritike boli napríklad na jeho stránkach podrobení roľníci, ktorí včas nesplnili dodávkové povinnosti. Nechýbali „odhalenia“ zámožnejších roľníkov, údajne škodiacich zakladaným JRD. Pavol Molnár na stránkach tohto periodika publikoval niekoľko príspevkov zameraných na propagáciu kolektivizácie a to s praktickým cieľom – mobilizovať roľníckych čitateľov k vstupu do družstiev. Napríklad do spojeného 14. a 15. čísla z 15. apríla 1953 prispel krátkym článkom „Ako plníme uznesenie strany a vlády o rozvoji a upevňovaní členskej základne JRD“. Predstavil ním bilanciu dosiahnutých výsledkov kampane za vstup roľníckych usadlostí z nitrianskeho okresu do JRD v priebehu 1. štvrťroka 1953.


Ukázky z časopisu Slobodný roľník (zdroj: Univerzitná knižnica v Bratislave)
Náčrt činnosti vedúceho družstevného oddelenia

Dopis príslušníkov Mladej gardy slobody však Pavlovi Molnárovi nevyčítal len publikovanie na stránkach Slobodného roľníka, ale jeho celkovú činnosť v záujme komunistického režimu. Ako vedúci družstevného oddelenia na JNV v Nitre bol z pozície riadiaceho pracovníka jednoznačne spoluzodpovedný za realizáciu kolektivizácie v nitrianskom okrese. Na základe zachovaných správ o aktuálnej činnosti pôdohospodárskeho referátu, ktoré boli prerokované na zasadnutiach Rady JNV, je možné rekonštruovať charakter uskutočňovaných úloh. Ako to prezrádza už názov jeho funkcie, Pavol Molnár v dobe konfrontácie s Mladou gardou slobody, čiže v prvej polovici roka 1952, zodpovedal v prvom rade za zakladanie a konsolidáciu družstiev v okrese.

Družstevné oddelenie v danom období zastrešovalo dokončenie hospodársko-technickej úpravy pozemkov. Dbalo na vyhotovovanie výrobných a finančných plánov, implementáciu vzorových výrobných noriem, evidenciu inventáru, odmeňovanie členov JRD. Usmerňovalo teda celkovú organizáciu práce v družstvách. IX. poľnohospodársky referát mal ako celok dbať nad aktívnym urýchľovaním prechodu založených družstiev priamo na prevádzkový poriadok III. typu, ktorý charakterizovalo zospoločenštenie nielen rastlinnej, ale aj živočíšnej výroby. Menovite Pavlovi Molnárovi bolo Radou JNV v Nitre na jej schôdzi, konanej dňa 17. júna 1952, uložené po júlovej žatve pokračovať v procese takzvanej „očisty JRD od dedinských boháčov“. Malo byť poukazované na údajnú nepriateľskú činnosť bývalých zámožnejších roľníkov na pôde kolektívnych hospodárstiev.

Družstevné oddelenie JNV v nami sledovanom období malo zabezpečiť realizáciu tzv. Uznesenia strany a vlády z 3. júna 1952 o upevnení a rozvoji JRD, ktoré v praxi predstavovalo impulz k urýchľovaniu masovej kolektivizácie. Úmysel radikálne zvýšiť poľnohospodársku produkciu viedol k skokovitému zakladaniu JRD vyšších výrobných typov, zväčša bez prítomnosti objektívnych ekonomických predpokladov umožňujúcich pristúpiť k tomuto kroku. Pôdohospodársky referát po prejednaní uvedeného uznesenia vypracoval sumár konkrétnych úloh určených prevažne pre družstevné oddelenie. Jeho súčasťou bola aj povinnosť uskutočniť prieskum prekážok stojacich v ceste založeniu družstiev. Pod vedením Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska v Nitre mali jednotlivé obce regiónu navštíviť až dvadsaťčlenné agitačné kolóny, ktoré sa podľa plánu Rady JNV mali v obciach zdržiavať do vstupu nadpolovičnej väčšiny miestnych roľníkov do JRD. Pavol Molnár ako vedúci družstevného oddelenia na zasadnutiach Rady JNV v letných a jesenných mesiacoch roka 1952 presne referoval o dosiahnutých výsledkoch na poli kolektivizácie roľníckych usadlostí. Okrem toho zabezpečoval denné hlásenie Povereníctvu pôdohospodárstva o nábore do JRD a sústredení dobytka, osív a krmív do založených družstiev.

Odbojová činnosť Mladej gardy slobody v širších súvislostiach

Odhodlanie aktérov protikomunistickej rezistencie sa stáva plne pochopiteľným a zmysluplným v zasadení ich aktivít do širšieho kontextu doby a miesta, kde žili a pokúsili sa s vládnucim režimom v rámci svojich možností konfrontovať. Letáky a varovný dopis Mladej gardy slobody vznikli v špecifických pomeroch. Tie charakterizovala prítomnosť napätia medzi obcou Dražovce a nitrianskym JNV. Vo februári 1952 v Dražovciach ako v jednej z posledných obcí nitrianskeho okresu nebol dokončený rozpis a následná kontraktácia. Až do ukončenia takmer mesiac meškajúceho rozpisu museli miestnemu národnému výboru vypomôcť vyslaní zástupcovia JNV.

Kritická situácia v tomto smere nadobudla na Slovensku prakticky všeobecný charakter. Podpísať obecné rozpisové sumáre a dodávkové zmluvy na rok 1952 odopierali roľníci všetkých veľkostných kategórii roľníckych hospodárstiev. Hlavný dôvod spočíval v neprimerane zvýšených plánovaných dodávkach poľnohospodárskych produktov. Napriek prítomnému agitačnému tlaku JRD v Dražovciach vzniklo až 26. novembra 1959, prakticky najneskôr spomedzi družstiev nachádzajúcich sa na území nitrianskeho okresu. Uvedené faktory odzrkadľujú vážne dobové organizačné a ekonomické problémy vyplývajúce z voluntaristickej poľnohospodárskej politiky, ako aj evidentne prítomný nesúhlas a nespokojnosť roľníckeho obyvateľstva s nárokmi komunistického režimu.

Rezistencia proti národným výborom ako nástrojom represie a propagandy komunistického režimu tvorila preukázateľnú súčasť celkového zápasu proti totalitnej diktatúre. Zápasu v záujme uchovanie vlastníctva, slobody a dôstojnosti príslušníkov roľníckeho stavu. V prípade Mladej gardy slobody jej protagonisti s neuskutočnenou víziou blížiaceho sa zániku komunistického režimu konfrontovali predstaviteľa miestnej štruktúry moci, hoci ich odvaha nakoniec vyústila do údelu prenasledovaných politických väzňov.


Z výslechu Milana Mady dne 10. ledna v roce 1954 (zdroj: 1. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, arch. č. 2124_2 / Milan Mada)

Připravil MARTIN VACEK

Foto Přemysl Fialka (ÚSTR) a archiv autora
Související:

Videozáznam příspěvku Martina Gabča Protikomunistický odboj proti orgánom štátnej správy. Na príklade konfrontácie skupiny Mladá garda slobody s pôdohospodárskym referátom Jednotného národného výboru v Nitre v roku 1952 na konferenci Národní výbory 1945-1990 v Českých Budějovicích 24. května 2023